Entradas

Mostrando las entradas de 2020

MA'Ē RORY

Imagen
  *MA'Ē RORY*  Kuña resa rovyū tesa roryete, pukavy re'ē rembohetia'éva pukarãmeme. Tory ha Vy'a ohechaukameméva ne ma'ē rory, ku mbyjaguasúicha  hovyūasýva. Porãgui nde resa ojajái, yvága hovýicha ijojaha'ýva  ha ombojeguáva  nderekovemi. à mba'e iporãva Ñandejára remimbou  kuñami resaroryete pukavýpe reikomeméva remyasãiva mborayhu. Aníke araka'eve  nde resa rovyū iñaky mba'e ñembyasýgui akóinte reiko tory ha vy'apavēme. Opytáma jehaipýpe à ñe'ē jeporavopyre omombe'úva temiandu nde resa rovyūgui..😊🤩 Ohai: Gustavo González  MIRADA AGRADABLE Mujer de ojos azules, Mirada agradable Y sonrisa tierna Que conmueve la felicidad.                  I Alegría y gracia Demuestran tus ojos Como la estrella del Amanecer.                II De la hermosura tus ojos tiritan Como el inco...

Ñe'ēpoty Mbo'ehára David.pe ğuaã

Imagen
 VY'APAVÊ mbo'ehára David..  Nde ha'e Guarani ruguy,  otytýiva arai hovýre  ha ombotuicháva ava rekove.  Nderehe ae oñemomba'eve   ha oñembotuicha guarani porã.   Hasýpe heñói tapicha marangatu  ohayhuañetéva Paraguay rekotee.   Nde rupive ñane ñe'ē porãite   araka'eve naikangymo'ãi.  ¡Aguyje ndéve ğuarã !. Guarani ruguy rayhuhára,   eme'ēmo tekovepuku  ha mbarete ijapyra'ýva AVAÑE'ÊME.  KO'ē ha ko'ēre ejepytaso  ha emosarambíva oparupiete   Jaikuaa hağua teko Guarani.  ¡Aguyje mbo'ehára David !.  KO'ã ñe'ēmi Che angapýgui osēva  nde rekovére imandu'ávo  rasaite orembovy'ávo  reimehaguére ore apytépe  remyasãiva kuaapy.   Nde ha'égui ore kuaaha ruvicha.  Nde rekovére romoî  jerovia ha mbarete.  ¡Guarani rayhuhára!!,  tekove katupyry   remyasãiva oparupiete  AVAÑE'Ê iporãva.  Ñe'ē jeporavopyrépe...

CARRULIM (Caña,Ruda, Limón)

Imagen
CARRULIM     Caña, ruda, limón Taguato resaýpe ojekuaa   Ñande ypykuéra pohã  Oje'úva jasypoapy ñepyrūme.  Mbohapy kamambu   Epu'ã rire ejopy chupe  Ani rehasa ¡cháke ikatu!  Akãtavýre epyta.  Pohãrãmínte ojepuru,  Ejopy rire eñanduporã  Ku nepysã'íre nde ruguy otytýi  Ha nekangue hakuvopaite.  Pytu'u'ýre ejopy chupe  Mbohapy jeýnte emokamambu  Caña,ruda, limón  Pohã neporãva tetepyahurã.  Ymaite guivéma ojepurumeme   Ñande ypykuéra jeroviapyre  Ñambojeroviáva Paraguaygua  ¡Aniangáke tesaráipe opyta!.  Ñamomba'éke ñanemba'eteéva  Kuaapýgui henyhêva  Anítei ñaroyrõ  Ñande ypykuéra reko.  Paraguay ra'yteéicha  Ajerovia tembiasáre  Che reko ypykue rayhúgui  Ajopýta chupe CARRULIM.  Oje’éva ku pohãrã ha Pombéro  Hasýva voi ijejuhu   Upévare ko araporãitépe  Añoñáta chupe CARRULIM.   Ikatu hağua mba'asyv...

POESIA AL AMIGO/CHE ANGIRŪ

Imagen
Che angirū  Tapicha marangatu  Py'a potî ijojaha’y᷉va,  Upéva che angirū  Rasaite aguerohorýva.  Taha'e ha'ehápe  Ha'e chemoirū  Tekotevê ha tekoporãme  Oikuave’ē chéve tekoñemoirū,  Aguyje ichupe ğuarã  Tahekove ijapyra'y᷉va  Ñandejára ohovasávo  Tekove marangatúpe.  Po’águi cherenyhē  Arekógui angirū  Nameméi jajuhu  Tapicha hekoporãva  Ha nderayhúva añetete,  Erekóramo angirū  ¡Nerakate'y᷉ke hese!  Itajúícha eñongatu  Anítei ityai  Pe mba’e iporãva  Oikuave’ēva nde rehe. Aguyjevete Tupã Ñandejára  Eme’êre chéve angirū  Hese ajerure  Ára ha pyharépe  Eñangareko hekovére  Anitei araka'eve hypa orejoayhu  joyke'ýicha roikovéva.  Aguyjevete ndéve ğuarã  Ha'ehaguére che angirū..  ¡VY’APAVÊ! Tekoangirū ára rehe.                Ohai: Gustavo González            ...

Paraguay jepytaso

Paraguay jepytaso Hetáma anga reiko Retyryry ha repoñy Katu araka'eve Nderepytái ne añorei Erekógui ndepype Tapicha ipy'aporãva Ipo ombohasáva Ani hağua reikotevê Ã ha'e Paraguaygua Nderayhu añetetéva Kuarýiha iñapysēva Ohesapévo nde rape. Heta mba'éma rehasa Jepeve nanekangýi Ñorairõgui ejehekýi Reiko hağua tekosãsóme Py'aguapy ha tekoporãme Ko'áğa ndaje mymbachu'i Oñepomoī ñane retãme Jepevérõ ejepytaso Resê hağua tenonderãme Ani ñanderesarái Tupã ha isy ñanderovasa Ko tetã ijeporavopyrépe.

Py'a ruru

29 de enero de 2010 Py`a ruru Py`aruru Py`a ruru ha`e pe ñande py`a irurúvo, ikatu karu vaígui, avei ja'úramo y tembi`u aku ári, avei péva ko mba`asy jarekóramo ndikatúi ja`u mba`eve hasýgui ñandéve ñande py`a, péicha umi oka`úva hoy`úramo pyharekue opáyrõ katueterei ipy`aruru। Upéicharõ ja`uva`erã aguape, ka`a piky, tape ryva, saúko ha aguai rykue। Ojapichyva`erã tosinal souko rykuére ha aguapepuru`ã, péicharõ pohanohára oguerekóva arandu ka`aty omoĩ pe hasýva py`a ári kurusu ha oñembo`e hese. Péicha oĩ kuimba`e ha kuña oikuaáva mba`éichapa oñepohãnova`erã py`aruru. Oĩ ko`ág̃a peve okaháre oikuaáva ha orekóva arandu ome`ẽva`ekue chupekuéra Tupã omonguera hag̃ua opaite tapichápe, péicha ijaereínte oikuaa ha oporamonguera hikuái opaichagua mba`asy. Tapicha ipy`arurúva oñandu ipy`a ha`etévaicha ivevuipáva oguerekóva y ipype. Péicha jave ndo`uiva`erã tembi`u kyra, oguerekóva avati ha mandi`o, mba`eve ...

Paradoja de la vida en guarani

Paradoja de la Vida Dios creo al Burro y le dijo – serás burro trabajarás de sol a sol, y cargaras sobre tu lomo lo que pongan, y vivirás 35 años, y el burro contesto - ¡Señor seré todo lo que me pidas pero 35 años es mucho, porqué no mejor 20? y Dios creo al burro. Luego creo al perro y le dijo- Serás perro cuidarás la caso de los hombres, comerás lo que te den y vivirás 25 años, y el perro contesto Señor – ¡Seré todo lo que me pidas pero 25 años es mucho, porqué no mejor 15? y Dios creo al perro. Luego creo al Mono y le dijo serás mono, harás payasadas para divertir a los demás y vivirás 10 años, y el Mono contestó – Señor seré todo lo que me pidas pero 10 años es mucho, porqué no mejor 5, y Dios creo al Mono. Finalmente creó al Hombre y le dijo- serás el más inteligente de la tierra, dominarás el mundo y vivirás 30 años, y el hombre contesto,- Señor, seré todo lo que me pidas pero 30 años es poco, por qué no me da a mi los 15 que rechazo el Burro, los 10 que no quiso el perro y ...