Entradas

Mostrando las entradas de 2022

Ñe'epoty: YVOTY

Imagen
  YVOTY Reho rehohápe yvoty rejuhúta oī opaichagua isa'ýva pytã ha pytãitéva morotī ha pytãngýva sa'yju ha ikangymíva, oī ipititi ha iparáva   tuicháva ha   michīva, Upéichante avei Ipotykuru ha ipotyjeráva, Opaichagua jajuhu. ¡Maymávante iporãite! Yvoty ohechauka tekove ha mborayhu hendive. Oīhápe yvoty, ogakuéra iporãve ha omombe'u hendive tekove oīha ipype . Mba’e iporãvéva yvotymi apesã jopóiramo ojeraha imborayhumi ijeroviaha, vy'a ha juruvýpe omboaguyje yvoty. Ha upéicha jahecháma yvotymi iporãitéva ombojeguapáva ñande rekoha. Ohai: Gustavo González 09/11/22

ÑE'ĒPOTY "OMANÓMA"

Imagen
  Ta'anga: che jarýi ha che taita oñondivemi tyvytýpe. Chemandu'ávo maymáva tapicha ñembyasýre. Omanóma   ¡Omanóma chehegui! ñembyasy poguýpe oñehendu tasē sapukáipe ojahe'o ipehẽnguépe omomorã. …………………………………….. Ya se murió ¡Ya se murió de mi! se escucha bajo el inmenso dolor  el sollozo grito recordando a un familiar.  II Ko'ã mba’e yvypóra maymávante ohasáta, ndojekuaáinte araka'épa ñemano ñaroko'ēta. ……………………………………. Por estas cosas todas las personas pasarán, no se sabe cuándo  la muerte lo sorprenderá. III  Temiandu pochy oñehenóita oñeporandúre mba'ére oiko ndojuhúire ñembohovái Ñandejárape iñeporandu. ………………………………………… Los lamentos furiosos preguntándose del porqué pasó  Al no encontrar respuesta  A Dios se lo preguntan. IV Mba'épiko ojapóta tyre'ýniko opytáma  hekovére oñembyasy ndaipóri py'aguapy.  ………………………………… ¿Qué  podrá hacer? si huérfano ha quedado  por su vida entristecido  y no encuentra la paz. V Mba'érepa y...

Ñe'epoty "Ñemboaguyje/ Agradecer "

Imagen
 *Ñemboaguyje*  (Agradecer)  *Ko ára porãitére*  Por este hermoso día ☀️☀️  *Ñame'ēva'erã aguyje,*  Debemos dar las gracias,   *Kuehe ohasáma*  El ayer ya pasó   *Ko'áğa reikove*  Hoy estas vivo  *Ko'ērō ndajaikuaái*  El mañana no sabemos ¡ *Eikovéke vy'apópe!*  ¡Vive alegremente!😃  *Eguerovy'a ko ára*  Alégrate por el día   *Emomaitei nepehēnguérape*  Saluda a tus familiares 👨‍👨‍👦‍👦  *Eporandu mba’éichapa oī*  Pregunta cómo están   *Ndajaikuaái araka’e peve*  No sabemos hasta cuando  *Jagueroguatáta ñande ára*  Viviremos nuestros días   *Ko ára reikovérō,*  Si hoy estás vivo,  *Emboaguyje Ñandejárape*  Da gracias a Dios  *Ha'e ome’ē tekove*  Él da la vida  *Ani reha'arő*  No esperes  *Ambue ára*  Otro día 🌝  *Revy'a hağua*  Para ser feliz   *Eikove py'aguapýpe*  Vive e...

Tape / Ñe'ẽpoty

Imagen
  Tape Tape puku, Tape karē, Tape po'i, Tape hū, Tape pytã, Tape vai ha Tape porã.   ¡Hetaháicha ojejuhu! Tereho rehohápe Tapére reikotevē, Taha'e yvy rupi Térã mba'yrúpe Katueterei tapére reiko. Hese'ý añete nderehói mamove Ha hese ae reikūndahameme, Jepe rekañy ha'e nemoirū Ha rejvy jey reguahē hağua Reho rehohápe. Heta tapicha ipypore oheja Oī ohóva ha avei oúva Maymávante tapére oiko Tory ha vy'ápe oikūndaha. Heta mandu'a Ijapyra’y᷉va opyta Ha tembiasa añete Ñanemoigove mandu’a yma. Tape ojepuru opa mba'erã Upévare añete jaguerohoryva'erã Anítei ñande ñambyairei Ñaikotevēre hese jaje'ói hağua. Ohai: Gustavo González          

Guaraní Ñe'ẽ Ára

Imagen
 GUARANI ÑE’E᷉ ÁRA Ñe’e᷉ ypykue omimbíva Hekove rasa ipoti᷉va Aguerohory añetéva Ko ñe’e᷉mi ipora᷉itéva. Che ñe’e᷉ guaraní, ñe’e᷉ he’e᷉asukáva rasaite chembovy’áva oparupiete ahendúvo. Ndaiporichéne voi  ndeichagua ñe’e᷉ ipora᷉nguerekóva omyesa᷉iva temiandu ipora᷉ ha ipypukúva. Nde rehe ae che aikuaa heta mba’e ijojaha’y᷉va omoambuéva che reko amono’o᷉gui mba’ekuaa. Hetáma aiku᷉ndaha, ahendu heta mba’e, Katu ndajuhúiva ndeichagua ikatuva’era᷉ha ambojoja. Ko árape ha’e 25 jasypoapy che ÑE’E᷉ GUARANI ára, upévare ahai cheñe’e᷉mi kuatiáre che angapýgui ose᷉va. Che angiru᷉ maymaitéva¡¡ ¡Aníke ñagueroti᷉ ñane ñe’e᷉ ipora᷉itéva! Ñamombaretéke ichupe ae Ha jahejave pytagua ñe’e᷉va.                        Ohai: Gustavo González

ALMA DE UN POETA

Imagen
  El alma de un poeta.   De las palabras ausentes Brotan imaginaciones inocentes Solo tú, alma de poeta Te atreves a escribir De la alegría y tristeza. I Tú que pintas de hermosura Hasta a la más pálida flor Ante los ojos de los ciegos con gratos sentimientos Y una gran admiración. II Solo tu que eres poeta Valiente inspirador Te deslumbras con amor Y describes los secretos Que guarda una flor. III Alma de poeta, Tus palabras tienen magia Cual belleza da amor Que contagias de alegría De ternura y compasión IV A ti que eres poeta Que nadie arruine tu ilusión Con desalientos sin razón Pues tú conoces de pasión Que lo llevas del corazón. V A ti, alma de poeta Las palabras son tus armas Que la conviertes en acción Y las tiernas melodías Salieron de tu corazón. VI Alma de poeta, Cual hechizo son tus sueños Que superas la razón Y das vigor a las palabras Con astucia y glamour . VII Tú, ¡alma de...

Huã Marangatu Ára

Imagen
  Huã Marangatu Oğuahêma San Juan ára jaikuaáke tembiasa oñemombe'úva hekovégui ha'e imarangatuha.                I Isymi héra Isabel Maria ipehẽngue ha Kirito iñemoñare ombotuicháva ichupe.                II Mba'érepa iñemomorãme tatápe ojechauka Nipo ra'e heñói ypýpe isy tatarendýpe omomarandu heñoihague.                    III Kuña omenda’y ᷈ va oha'arõma oikuaa hağua ikatútapa omenda térã oha'arõta ambue arýpe.                IV Tuichaháiha oñemomorã ñembosarái ha jekaru yvyrasy ᷈ i ñembojarúpe ha tatapy ᷈ i ári ojehasa.              V Yvyraro ha kurupa'y tatarendy ojejapo ndaha'éi peicharei ojejapóva tatapy ᷈ i.             VI Oīma oguerúva aipo pelota tata, avei toro candil ha...

Ñe’ēasãihára/ Locutor/a

Imagen
  Ñe'ēasãihára Kuña ha kuimba’e katupyry Neñe'ēryapu ijojaha’y᷉va Reisãmbyhýva marandupy Ha remombe'úva ñande rekoha            I Ára ha ára remyapysē Purahéi ijepororavopyréva Katuetereíva reikuave'ē Ha ñane korasōme rembovy'a. II Oiméva voi reñeha'arő Ko'ē ha ko'ēre marandurãmi Ha upe aravo   ojeiporavo Ikatuhağuánte reñehendumi. III Heta tapicha radio-mi ohendu upekuévo ikatu oñomomaitei Ha oikuaauka upe hemiandu Oīvape amo mombyrymi. IV Oīmakatu oporohenóiva Ha ijerure puraheijoyvy Omokyre'ýva upe   jevy'a Ha omomorã hemiandu. V Upe ne ñe'ē ipajenungáva   Ñahendumívo ñahenduseve Ñane'angajora ñe'ē iporãva Ha ombovy'a ñande   rekove. VI Kuña ha kuimba’e ñe’ēasãihára Vy’apavēita ndéve ğuarãmi, Tove Tupã Ñandejára Tohovasa nderekovemi .   Ohai: Gustavo González

Hasykatuvarerekua/ Enfermera/o

Imagen
  Tapicha ao morotī Tapicha ao morotī   pohãnohára pytyvōha, pyrū vevuiasyete reme'ēva mborayhu hasykatuetévape. Oiméne ku Ñandejára ome’ē ndéve pokatu ha mba’eporãita nde rekovépe reñangareko hağua tapicháre, py'aporã ha mborayhu poguýpe. ¡Aguyje! kuña ha kuimba'e ao morotī, ndereheaénte ikatu ojekuera. Pe nde po vevúipe reiku kutúrō ñande pire kyryiasyetéva mba'evéicharō noñeñandúiva hasyha. Upe nde rováre pe pukavy ombovevúiva py'arasy. Mitã chu'imi nde jyva ári tasē ha sapukáipe oñehendu ha katueterei remokirirī. Kunu'ū hykupáva ndehegui osēva pohã ne porãva hasývape ğuarã. ¡Aguyje ndéve ğuarã! Hasývarerekua, Kuña ha kuimba’e ao morotī. Ohai: Gustavo González        

Aranduka Ára./ Día del libro

Imagen
  Aranduka me'ē Ymavéminiko jahecha mitã ha mitãrusu ha maymáva tapicha omoñe’ẽvo jehaipyre oúva arandukágui. Ko'áğaniko tuicháma iñambue, sa’íma   jahecha aranduka omoñe’ẽva. Jeyvénte pe celular Oikyra'o arandukápe. ¡Aníke ñanderesarái! aranduka omoñe'ēva hekovépe iñambuéta hekosãso ha ikatupyrýta. Mitã omoñe’ẽva iñarandúta ikakuaápe, ndoikovéima toryjáro ha avavégui tembiguái. ¡Ñamoñe'ēke aranduka! ñanembo'éva tekovépe ha upekuévo torypápe tekoporãme jaikopa.k Ohai : Gustavo González